NA CESTÁCH Supí hotel

2009-05-27 13:00:00 |   |    | 

ŠPANIELSKO – Stovky supov číha až José Ramón rozhádže po zemi mŕtvoly králikov a potom sa ne bezhlavo vrhnú. Vitajte v exkluzívnom supom hoteli.



Päťdesiatsedemročný José Ramón Moragrega, námorník na dôchodku, miluje týchto zdochlinárov. So svojím fúrikom, neďaleko Valderrobres v aragonských horách na východe Španielska, tento rituál opakuje už dvadsaťjedna rokov.

Jeho hotel pod šírym nebom, s napájadlami a kŕmidlami, nemal vždy taký úspech ako dnes, kedy v priaznivých dňoch prilietava 400 a 500 supov.

Trvalo to tri roky, než sa supy začali k potrave zlietať,“ zveruje sa milovník prírody. Niekoľko metrov od obrovského  žľabu stoja dve observatóriá vyhradené verejnosti. „Na začiatku to bolo ako hra. Ráno som im dával žrádlo a večer som ho zbieral. Keď prišli prví, začalo sa mi to naozaj páčiť,“ dodáva José Ramón, ktorý si sám hovorí „supí muž.“

„Tento dobrý nápad má naozaj úspech a správu to nič nestojí,“ uisťuje Estéban La Torre Abella, príslušník lesnej stráže v Aragónii. „Pre úrady to je dokonca príklad. Jeho kŕmidlá sú päťhviezdičkové,“ zdôrazňuje. Jedálny lístok je tak trochu jednotvárny: denne sú na ňom len králiky. Sto až dvesto, ktorí buď zahynú pri transporte, alebo ich José Ramón kupuje na jatkách. Supy ich „spracujú“ za pol hodinu.

Supy, z ktorých 80 percent európskych druhov žije v Španielsku, sú veľmi citlivé, hovorí Estéban. „Počas jedného mesiaca môže zaniknúť celá kolónia. Populácia supov sa v posledných rokoch zvýšila čiastočne vďaka zvýšenej možnosti obživy, ale z tohto regiónu takmer vymizli už v 70 rokoch.“ hovorí. Ohrození sú predovšetkým preto, že sa živia mŕtvolami zvierat, ktoré otrávia farmári snažiaci sa zbaviť líšok.

Jediným nepriateľom supov je človek.“ vysvetľuje José Ramón. „Tento druh je prenasledovaný z kultúrnych dôvodov už od antického Grécka. Supy sa najviac človeka veľmi boja.“

Zdá sa však, že Ramónovi dôverujú. Aspoň sa naučili znášať jeho prítomnosť. “Je to pre mňa úspech, že sa mi podarilo k nim priblížiť, bez toho, aby sa vyplašili, aj keď to trvalo 21 rokov.“ hovorí.

Jeho klienti sú však nároční a raňajky musia byť servírované presne.

„Stačí akékoľvek prudké gesto, rýchly pohyb alebo príchod niekoho iného miesto mňa, okamžite si to všimnú, splašia sa a odletia,“ zdôrazňuje José Ramón, ktorý zmeškal len málokedy rande so svojimi vtákmi s dlhým krkom a trojmetrovým rozpätím krídel.

„Ak niet inej voľby, tak ma zastúpi manželka Loly. Ona tiež sprevádza návštevníkov – za vstup sa platí od 4 do 15 eur – vysvetľuje im tiež, ako sa majú chovať, aby sa mohli pozrieť na hostinu zdochliniarov: nepribližujte sa príliš ku dymovým sklám observatória, nerobte hluk...

Zákon Európskej únie z roku 2002, prijatý po kríze s takzvanou chorobou šialených kráv, zakazoval ponechávať voľne v prírode zvieratá, ktoré zahynuli prirodzenou smrťou. Nedávno bol zrušený práve kvôli tomu, aby zdochlinožrúti prežili.

Podľa Josého Ramóna to nestačí. “Keby sa mali živiť tým, čo zostane v prírode, keby mali vystačiť s tým malým priestorom a faunou, ktorú sme im zanechali, neprežili by, je potrebnú im pomáhať.“


 

Zdroj/autor: afp,čtk,drom

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa