NA CESTÁCH Pod vládou slnka a Alaha (1)

Táto poloha ho predurčuje na veľmi teplé letá a  mierne zimy. Leto je navyše sprevádzané intenzívnymi monzúnmi a preto aj turistická sezóna vrcholí predovšetkým v ománskom zimnom období, kedy teploty dosahujú maximum okolo 33°C. Toto obdobie začína v septembri a končí v apríli, kedy slnko naplno vystrčí pazúry a teplotami cez 55°C nemilosrdne vysáva aj posledné zvyšky života z už tak vyprahnutej a nehostinnej krajiny.

Ľudia však v Ománe žijú aj cez leto a stáročia života v týchto podmienkach ich naučili efektívne sa vyrovnáva s klimatickými podmienkami. Jedlo, nápoje ale aj šaty či obydlia tak získali osobitné a veľmi charakteristické prvky, ktoré odzrkadľujú spojitosť s prírodou, jej živlami a úzku spojitosť s najrozšírenejším náboženstvom – islamom.

Jednou z prvých vecí, ktoré návštevníkovi udrú do očí je oblečenie obyvateľov. Muži aj ženy majú svoje vlastné tradičné oblečenie, ktoré vypovedá o ich živote. Muži chodia zahalení v bielych, alebo veľmi svetlých splývavých tunikách zvaných dišdaša (angl. dishdasha), ktoré ich zakrývajú pred slnkom od krku až po päty. Dišdaša je väčšinou ušitá z tenkej bavlnenej alebo umelej látky a jej úlohou je nielen chrániť pred slnkom, ale hlavne vytvoriť a udržať izolačnú mikroklímu medzi telom a horúcim vonkajším vzduchom.

Muži pod dišdašou nosia čosi ako spodné prádlo, čo vyzerá ako dva či tri krát nariasená sukňa opásaná okolo pásu a dlhá asi po kolená.  Dišdaša má okrem toho ešte jednu zvláštnosť a tou je malý brmbolec, alebo chvostík prišitý ku golieru na pravej strane. Táto zaujímavá vec slúži na aplikovanie parfumu, ktorý sa potom pri kráčaní a pohupovaní brmbolca voľne šíri do okolia.

Hlavu si muži chránia umelecky zdobenými čiapkami volanými kumar. Mužský odev pri oficiálnych príležitostiach, alebo slávnostných udalostiach ešte dopĺňa tradičná obradná zakrivená dýka chandžár (angl. kanjar). Druh a vzor čiapky, materiál, z ktorého je urobená dišdaša, či chandžár tak vypovedajú o majiteľovi mnoho dôležitých informácií.

Ženský odev je na rozdiel od mužského výhradne čierny. Tradičná ománska kultúra totiž nepripúšťa pre ženu iná farbu ako čiernu. Ženy si tak každodenne obliekajú svoj čierny šat v Ománe zvaný abeja (angl. abeyya), v iných arabských krajinách tiež známy pod menom burka (angl. burqa). Abeja sa vyrábaná podobne ako mužská dišdaša z bavlny, alebo umelých látok, avšak bohatšie vrstvy preferujú abeju hodvábnu.

Abeju dopĺňa šatka na hlavu volaná nikab (angl. niqab). Abeja aj niqab býva často bohato zdobená flitrami, vyšívanými alebo kreslenými vzormi. Ománske ženy nosia vlasy vždy zahalené a podľa toho ako intenzívne vnímajú tradície môžu sa rozhodnúť ostať zahalené celé od hlavy až po päty. Niektoré ženy nosia dokonca čierne rukavice, aby z nich nebolo vidieť vôbec nič.

Za zmienku stojí informácia, že islam ako taký, ani korán nepredpisujú žene ako sa má obliekať. Ženy tak konajú na základe tradície, respektíve svojského pohľadu na ženu ako takú. Tradícia vznikla za čias proroka Mohameda, ktorého ženy chodili zahalené, z dnes už objektívne nie veľmi jasných príčin. Dnešná argumentácia pre zahaľovania ženy je výsostne svetská a jej základom je snaha ženy, aby nebola vnímaná ako sexuálny objekt, ale ako samostatná osobnosť bez prípadného posudzovania na základe fyzického výzoru.

Nie je nezvyklé vidieť na ulici či v obchode muža s viacerými ženami kráčajúcimi za ním. Nie vždy sa jedná o ženu a dcéry. Ománsky muž totiž môže mať až štyri ženy, pokiaľ ich vie rovnocenne zaopatriť. V praxi to znamená, že ak má muž povedzme tri ženy a jednej kúpi náramok, musí ho byť schopný kúpiť aj ostatným dvom. Ak s jednou strávi noc, musí takisto stráviť noc aj s ďalšími dvoma a tak podobne vo všetkom. Ale zdá sa, že ománski muži s tým problémy nemajú...

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.
 

Zdroj/autor: Maroš Markovič, drom (pozri aj Galériu)