NA CESTÁCH Pokušenie v Nice

Keď človek príde do Nice, okamžite má chuť odložiť batožinu a ponáhľať sa na pláž, do zelených kopcov, alebo sa nechať zlákať ruchom zábavy v meste.

Pri prechádzke po 7,5 kilometrovej promenáde sa otvára veľkolepý pohľad na rozžiarené perličky obydlí úhľadne rozložených po Azúrovom pobreží. Tu na Riviére je vo vzduchu cítiť pokojný príliv a miernu klímu zmiešanú s vôňou pomarančovníkov a pínií.

Posaďte sa teda na jednu z modrých stoličiek, ktoré vrúbia pláž a skúste sa nadýchnuť atmosféry mesta – vo dne v noci korzujúcich ľudí, mládeže, ktorá sa v mesačnom svite kúpe v mori alebo brnká na gitaru, či korčuliarov a ich športuchtivých partnerov v joggingových súpravách.

Hovorí sa, že keď Matisse prišiel do Nice, čakal celý mesiac, kým sa mu podarilo zachytiť lúče slnka v bode, kde sa obloha vnára do mora, a tak kreslil palmy skrútené v náporoch búrky. Nakoniec sa rozhodol odcestovať, a v tej chvíli zaplavil jeho maľby slnečný svit. Matisse strávil zvyšok života na Riviére. Vytvoril tu svetoznáme diela, na ktorých dodnes obdivujeme pozvoľné prenikanie svetla.

Tento príbeh dokazuje, že Nice sa môže pýšiť nielen dekoratívnou architektúrou, ale i pútavými historkami o umelcoch a šľachte. V efektnom symbole mesta, hoteli Negresco, ktorý ľahko spoznáte podľa Rotundy a kaviarne v tvare kolotoča, sa radi stretávajú svetoznáme hviezdy. Picasso, Cocteau a Beatles tu našli inšpiráciu pre svoje majstrovské kúsky, zatiaľ čo Bill Gates neuspel, keď sa pokúšal hotel kúpiť. Vlastní len veľký kus piesočnej pláže v najbližšom meste – v Antibes – jednom z mondénnych centier na Côte d’Azur.

Prímorská promenáda pôsobí ako luxusná stužka na „nádherných darčekových balíčkoch“ bielych palácov v štýle Belle Époque a art deco – Palace Mediterranean, Royal Palace Hotel, umelecké múzeum Massena či West End Hotel Palace. Dokonale dopĺňa dejisko letných koncertov – malý mestský park Alberta I.

Ak vás už luxus trochu unavuje, odporúčam zamieriť najbližšou uličkou do Starého mesta. Tu pulzuje život Nice – z každého obchodíku vanie šmrnc francúzskej pestrosti a prívetivosti. V elegantných provensálskych krámikoch kúpite koláče, zákusky, cukrovinky a sušené ovocie v čokoláde od výmyslu sveta, ale aj olivový olej a vyberané parfumy. Čulo je aj na kvetinovom trhu Cours Saleya.

Stráviť hodinu ponevieraním sa okolo stánkov s miestnymi výrobkami celkom pripomína návštevu na vidieku, kde farmári oberajú malé tmavé olivy a cukrovinkári dva mesiace pripravujú kandizované ovocie. Keď ochutnáte malé čierne olivy Tapenade a olivy Nicea so 17 ingredienciami, napríklad rôzne bylinky a citrón, ktoré predáva Maxon, ešte dlho sa budete oblizovať.

Citrón miestnym ľuďom pripomína, že toto oválne žlté ovocie je pra-pra-vnúčaťom veľkého pomarančového citrusu, ktorý kedysi rástol v miernom podnebí Nice. Theresia priťahuje drobnými kulinárskymi lahôdkami – La Socca je palacinka z cícerovej múky, pripravená na ohni, a Pissaladiere tunajšia pizza s jemne opečenou cibuľou, kúskami olív a rýb.

Staré mesto najvýstižnejšie charakterizujú úzke dláždené uličky, červené fasády s falošnými okenicami a balkónmi, to všetko ovplyvnené talianskym barokom. Umelci a remeselníci sa hrnú na Rue Droite, ktorá vedie priamo k moru a ponúka priehrštie galérií a rôznych remeselne špecializovaných obchodov. Predbiehajú sa v tom, ktorý z nich predáva najlepšie obrazy, sošky či ručne robený nábytok a zrkadlá pokryté malými farebnými úlomkami, ktoré vytvárajú unikátne mozaiky.

Gréci nazvali mesto po bohyni víťazstva Niké a usadili sa na hradnom kopci, kam sa dá ľahko dostať z hlavného trhoviska. Kúsok za Renoirovým domom je ulička, ktorá vedie ku kľukatému schodisku hore na Bellanda Tower s úžasným výhľadom na azúrové more.

Kopec, ktorý budete mať v tej chvíli za chrbtom, si pamätá ešte Rimanov – usadili sa tu okolo 1. storočia pred Kristom na mieste nazvanom Cimiez. Neskôr ho vyhľadávali aristokrati, keď sem v období Belle Époque prišli za príjemným zimným počasím. Rímsky amfiteáter vždy v júli oživí džezový festival – jeho publikum sedí pod korunami tristoročných olivovníkov.

Výstavba nového mesta vznikala medzi kopcami a pobrežím, nad pôvodným centrom, a prejsť sa tam peši znamená pastvu pre oči – možno len žasnúť nad tým, ako sa menia a vyvíjajú umelecké trendy. Ulice sa rozširujú do bulvárov a malé balkóny striedajú priestranné sklené obchodné centrá.

Keď sa ocitnete na Place Massena a priestore uzavretom medzi červenými budovami talianskeho charakteru, vyberte sa smerom k tzv. Visutým záhradám. Na Promenáde umení si môžete vychutnať stredomorskú kombináciu mramoru, olív a červeného okru. Za ňou nasleduje zhluk umeleckých konštrukcií, napríklad Akropola vystavujúca súčasné umenie, zastrešujúca aj Národné divadlo, alebo budova Knižnice – avantgardná stavba v tvare štvorhrannej hlavy, pod ktorou sa dá prejsť autom.

Keď sa vyšplháte na kopec Mont Boron alebo Mont Alban, Nice sa pod vami bude ligotať ako perla Francúzskej riviéry v objatí bujnej vegetácie, pínií, cyprusov a predovšetkým mimóz – hrdej zložky miestnych parfumov.

Na zajtra si naplánujem ranné kúpanie v mori, potom prehliadku ruského chrámu a majstrovských diel Umeleckej školy v Nice, na čo budem potrebovať museum pass za 6 euro.
A nakoniec sa vydám do Monte Carla, aby som videla, či aj odtiaľ vyzerá Nice tak úchvatne – a ktovie, možno skúsim šťastie a zájdem aj do kasína...

• Prežili ste aj vy niečo podobné?  Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete. 

Zdroj/autor: galya,se,drom (pozri aj Galériu)

VIDEO Nice