NA CESTÁCH Skútre na Tigrise

Aj keď sa hovorí, že v rieke Tigris končia nielen chemikálie, ale úplne všetko vrátane ľudských tiel,  lietajú mladíci kalnou vodou sprevádzaní obdivom divákov na brehu. Okrem nich sa okolo občas preženie aj motorový čln a za ním zavesený vodný lyžiar...

„Čakáme netrpezlivo, až príde víkend, aby sme sa mohli venovať svojmu koníčku. Je to krása, vo svete to nie je žiadna novinka, ale v Iraku áno. Zaujíma sa o to mnoho mladých ľudí,“ hovorí jeden z milovníkov vodného športu Saad.

Iračania sa vracajú k športovým koníčkom, pretože v porovnaní s obdobím po invázii z roku 2003 je u nich konečne bezpečne. Koniec atentátom ale nie. Pre tých, kto na to má dostatok peňazí, sú vodné skútre vítaným odpútaním od krvi, násilia a jaziev.

Pohľad na vodných motoristov preháňajúcich sa pri západe slnka po rieke lemovanej ďatlovými palmami vyzerá skôr ako scéna z romantickéh filmu než mesto, ktoré patrí k najnebezpečnejším na svete.

Spokojnosť vodných motoristov vábi tých, ktorí sa zatiaľ len prizerajú. „Asi predám auto a kúpim si skúter, aby som sa mohla voziť tiež. Naša realita sa síce od tohto miesta líši o sto percent, ale čo môžete robiť. Ľudia chodia k rieke, aby tým neustálymvýbuchom unikli,“ hovorí Irančanka Fadjá, pozorujúc člny cez slnečné okuliare zarámované zlatými obrúčkami.

 
Medzi motoristami sú mladíci, ktorí sa na rieku vydali v skútroch už v roku 2004. Lenže potom prepukli v plnej sile boje medzi sunnitmi a šiitmi, takže polícia a americkí vojaci zakázali na Tigrise akékoľvek rekreačné aktivity. Bombových útokov je teraz konečne menej, ale v Bagdade sa stále strieľa a unáša. Skútre sú ale späť.

Šéfom milovníkov rýchlych strojov je Chálid. Dozerá na to, aby jeho ľudia po každom atentáte dodržali trojdenný smútok za mŕtvych. „Ako by sme sa mohli baviť, keď naši bratia zomrú pri výbuchu?“

 

 

Zdroj/autor: reuters,drom

 

Zdieľať článok na Facebooku