Strečno

01.09.2020 |   |    | 

Strečno



 

Hrad Strečno sa vypína na vápencovej skale nad riekou Váh.

 

História

Archeologické nálezy, dokazujú, že hradný kopec bol osídlený už v mladšej doby bronzovej. Samotný hrad dal ako ochrancu mýtnej hranice pri brode cez rieku Váh postaviť 1. v polovici 14. storočia zrejme rod Balašovcov, Prvú pevnosť tvorila hranolovitá strážna veža, cisterna a menšia obytná budova. Na konci prvej polovice 14. storočia došlo k dobudovaniu predhradia.

Prvá písomná zmienka o Strečne je z roku 1384. Začiatkom 15. storočia získala hrad kráľovná Barbora Celjská, ktorá vybudovala severný palác a hradnú kaplnku. Došlo taktiež k výstavbe druhej hranolovitej veže a hradieb s baštami. Potom hrad rýchlo striedal majiteľov, čo sa podpísalo na postupnom úpadku. K znovuoživeniu stavebného ruchu došlo s príchodom Deršfiovcov v 2. polovici 16. storočia, ktorí nechali hrad renesančne upraviť a opevniť.

Najväčšiu rozlohu však Strečno získalo v 2. polovici 17. storočia, keď prešiel do vlastníctva Františka Vešeléniho, ktorý bol významnou osobnosťou protihibasburského povstania (1663/64). V tej dobe išlo o najmodernejší hrad stredného Považia, ktorý predstavoval riziko pre cisára Leopolda I., ktorý ho dal po potlačení povstania zbúrať (1698). Opevnenie bolo kompletne zbúrané, studňa zasypaná a na budovách boli odstránené strechy, okenné a dverné výplne. Posledným klincom do rakvy hradu bol jeho odpredaj Samuelovi Hahnovi, ktorý začal začiatkom 20. storočia Strečno rozpredávať na stavebný materiál.

 

Súčasnosť

Hrad je od roku 1995 prístupný verejnosti ako konzervovaná ruina. Návštevníci môžu navštíviť okolie hlavnej brány a veže, severný a južný palác i kaplnku. Z hradu je nádherný výhľad na Strečniansky priesmyk, Domašínsky meander a na veľkú časť Žilinskej kotliny.

V priestore hradu je v troch miestnostiach nainštalovaná expozícia Považského múzea, ktorá prezentuje prehistóriu a históriu hradu Strečno a okolitého regiónu. Pozostáva z archeologickej časti, historickej časti a hradnej kuchyne. Niektoré predmety žarnov, praslen) sú prezentované i po svojej funkčnej stránke. Návštevníci si tak vytvoria predstavu o starých zabudnutých remeslách a pracovných postupoch.

V hradnej kaplnke je inštalovaná výstava o najslávnejšej obyvateľke hradu – Žofii Bosniakovej. Manželka Františka Vešeléniho bola pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným nazývaná aj Svätica zo Strečna. Zomrela ako 34-ročná v roku 1644. Keď po 45-tich rokoch našli cisárski vojaci jej telo v krypte na hrade, bolo takmer neporušené. V krypte hradu Strečno je umiestnená figurína Žofie po smrti.

 

Povesti a legendy

Práve so Žofiou Bosniakovou sa spája najznámejšia legenda o Strečne. Majiteľka hradu bola nekonečne dobrá a trpezlivá, za to sa jej však dostávalo len malej odmeny. Jej manžel František Vešelény sa venoval politike a bol neustále preč z domu, takže sa aj do uší nešťastnej Žofie čoskoro dostali klebety o jeho nevere. Hradnú pani vraj neraz videli, ako sa v zime celé hodiny modlí za jeho lásku oblečená iba v tenučkej košieľke. O to viac sa však utiekala k Bohu a starostlivosti o svojich poddaných.

Nastalo však ťažké obdobie - v kraji zúrila cholera a cesty lemovali chorí a mŕtve telá. V jeden deň zomreli aj Veľelényho najmilší poddaní – sedem statočných bratov a pán Strečnianskeho hradu sa tak rozzúril na Boha, že zakázal ich pochovanie, aby vraj pohreb zariadil ten, čo ich zabil. Nešťastná Žofia nevedela takéto rúhanie zniesť, kľačala v kaplnke a modlila sa za spásu svojho muža. Keď nastala noc, vstala od oltára a napriek manželovmu zákazu, tme a zime sa sama vybrala telá pochovať.

Ráno sa František dozvedel, čo urobila a v zúrivosti nechal telá znova vykopať a hodiť ich na pole. Večer sa ukryl neďaleko mŕtvol, aby sám prichytil Žofiu pri čine. Strávil tam celú noc, no nič nezbadal. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď ráno zistil, že mŕtvi sú znova pochovaní. Sluhovia mu povedali, že ich do zeme znova uložila Žofia, ktorá sa vraj poranila pri výrobe kríža. František si spomenul, že naozaj videl na kríži krv a znova nechal mŕtvoly vykopať. Tentoraz sa však rozhodol nestrážiť telá, ale svoju manželku.

Ukryl sa v Žofiinej spálni za záclonou a zrak celú noc upieral na spiacu manželku. Aj napriek tomu boli ráno telá opäť pochované a sluhovia opäť tvrdili, že sa o to postarala Žofia. František si konečne uvedomil pôsobenie Božej moci, pritúlil si manželku a prosil o odpustenie.

 

Ako sa tam dostať

Pod Strečnom sa nachádza parkovisko, odkiaľ je to k hradu asi 20 minút pešo po schodisku v svahu hradného brala.

V prípade využitia hromadnej dopravy je to z obce Strečno na hrad pešo asi pol hodinka.

 

Otváracie hodiny

Apríl – september: 9:00 – 17:00

Október- november: 9:00 - 16:00

December – apríl - zatvorené

 

Vstup so psom

Na Strečniansky hrad je vstup so psom zakázaný.

 

Zaujímavosti v okolí

Stredoveká dedina Paseka - bola postavená autenticky podľa dobových stredovekých stavieb v podhradí. Pozostáva z piatich malých kompletne vybavených drevených domčekov so slamenými strechami.

Plavba plťou

Rozhľadňa na vrchu Špicák (1,8 km)

Rozprávkový les (2,5 km)

Starhrad (4 km)

Žilina (10 km)

Budatín (14 km)

Hrad Lietava (19 km)

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Nedeľa, 28. február. 2021. Meniny má Zlatica.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa