Severovýchod Slovenska - skvelý cieľ pre výlet či celú dovolenku

 

Bukové pralesy Karpát, Poloniny

Od roku 2007 sú bukové pralesy Havešová, Stužica a Rožok v Národnom parku Poloniny a Vihorlat v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Stužica je charakteristická bukovo-jedľovými pralesmi, miestne jedle majú 300 rokov a dosahujú výšku 50 metrov. Najkvalitnejší prales je Havešová, nie je verejnosti prístupný. Je to posledné miesto na Slovensku, kde sa dajú nerušene sledovať procesy lesných ekosystémov.

 

Kolonické sedlo, Park tmavej oblohy

Nachádza sa tam astronomické observatórium Vihorlatskej hvezdárne. Nebo nad Kolonicou je najtmavším hviezdnym nebom na Slovensku. Každoročne sem v auguste prichádzajú desiatky záujemcov o nočné pozorovanie padajúcich perzeíd. Poloniny sú z pohľadu svetelného smogu najtmavšou oblasťou Slovenska, sú vyhlásené za Park tmavej oblohy.

 

Humenné

Je to druhé najväčšie mesto na Zemplíne, leží v severovýchodnej časti Slovenska. Jeho história je spojená so šľachtickou rodinou Drugethovcov. Najvýznamnejšia pamiatka - renesančný kaštieľ s parkom - pochádza z roku 1610. Nad ním je vybudovaný skanzen. V okolí mesta sa nachádzajú zrúcaniny hradov Brekov a Jasenovo. Južne od mesta sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia Humenský Sokol.

 

Medzilaborce

Najväčším turistickým lákadlom je Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Americký maliar bol dôležitou osobnosťou hnutia pop-art. Jeho rodičia prisťahovalci sa narodili v neďalekej obci Miková.

 

Krásny brod, Monastier

Patrí medzi najstaršie kláštory a odpustové miesta gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bol postavený v 14. storočí a priamo nadväzuje na cyrilo-metodskú tradíciu. Aj preto sa o Krásnom Brode často hovorí ako o "rusnáckom Devíne". Neďaleko tejto zrúcaniny sa nachádza aj Čertov kameň, pieskovcová skala (433 m n. m.) s vyrytým reliéfom hlavy čerta. Je súčasťou náučného chodníka Kamjana, najznámejšieho horského masívu v oblasti horného Laborca a Laboreckej vrchoviny.

 

Stropkov, Domaša

Mesto leží v Nízkych Beskydách v Ondavskej vrchovine. Okrem sakrálnych pamiatok je jeho najväčším turistickým lákadlom neďaleká vodná nádrž Domaša, ktorú dostavali v roku 1966. Pri jej výstavbe bolo zatopených sedem dedín. Bola medzi nimi aj Kelča, z ktorej sa zachoval iba Kostol sv. Štefana kráľa z roku 1780, ktorý stál na kopci nad dedinou. Dnes sa nachádza pod úrovňou Domaše a obkolesený je hrádzou.

 

Vranov nad Topľou

Starobylé mesto leží na úrodnej nive riek Topľa a Ondava. Stredoveká osada Vranov bola súčasťou hradného panstva Čičva. Najcennejšou pamiatkou mesta je neskorogotický rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1580. Opatruje vzácnu liturgickú súpravu od levočského zlatníka Jána Silášiho z roku 1759. Takisto ako Stropkov je aj Vranov nad Topľou vstupnou bránou na priehradnú nádrž Domaša.

 

Sninské rybníky

Biokúpalisko, ktoré sa nachádza približne tri kilometre za Sninou. Využíva technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. V jeho okolí sa nachádzajú ďalšie dva rybníky, ktoré sa využívajú na rybolov i kúpanie a autokemping.

 

Sninský kameň

Vrch (1006 m n. m.) je súčasťou CHKO Vihorlat. Jeho dva výrazné skalnaté útvary sú prírodnou pamiatkou s najvyšším piatym stupňom ochrany. Dostupné sú len s pomocou rebríkov. Skalné plošiny ponúkajú úchvatné výhľady, pod tým vyšším sa nachádza ďalší skvost - jazero Morské oko.

 

CHKO Vihorlat, Morské oko

Je to najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch. Je výnimočné svojím pôvodom, po Veľkom Hincovom Plese a Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách to je tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku. Leží pod Sninským kameňom v katastri obce Remetské Hámre. Je to národná prírodná rezervácia.

 

Starina

Najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe. Táto vodná nádrž sa nachádza v katastri obce Stakčín nad Sninou. Je vybudovaná na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských lesoch na území Národného parku Poloniny.

 

Hostovice

Miestne lúky sú chráneným územím s najväčším výskytom kosatca sibírskeho na Slovensku. V čase kvitnutia ponúkajú nádherné pohľady na fialový "koberec" kvetov. Na okraji obecného cintorína sa nachádza vojenský cintorín s hrobmi vojakov z prvej svetovej vojny.

 

Nová Sedlica, Medová baba

Je to naša najvýchodnejšia obec. Neďaleko nej, na vrchole Kremenca (1221 m n. m.), sa stretáva slovenská, ukrajinská a poľská hranica. Je to najvýchodnejší bod Slovenskej republiky. Je vyznačený žulovým hraničným stĺpom. Nachádza sa v priestore karpatského pralesa Stužica. Svitá tam o 30 minút skôr ako v Bratislave. V Bukovských lesoch nad obcou sa nachádza ďalšia zaujímavosť, smerom na vrchol Riabej skaly sa ocitneme na Lúke medovej baby. Na lúke je nainštalovaná sedemmetrová socha, ktorá znázorňuje včelárku Žofiu Maťašovskú. Preslávila sa kvalitným horským medom, ktorý od nej začiatkom 20. storočia odoberali pernikárne v Čechách a čokoládovne v Nemecku.

 

Ulič, miniskanzen drevených kostolíkov

Vyrástol v parku pri obecnom úrade, hneď vedľa hlavnej cesty. Tvoria ho modely zmenšených drevených chrámov z 18. storočia, ktorými je doslova posiaty celý Zemplín. Mnohé modely chrámov už, bohužiaľ, originálnu predlohu nemajú.

 

Zdieľať článok na Facebooku